BLOG


24.03.2015

Výstup na Štefáničku

21. marca 2015 – pamätný dátum – chata v Nízkych Tatrách, s ktorou som súhlasila ešte v decembri, takže mi vôbec nenapadlo, že v marci tam budú 2 m snehu. Okrem toho JA – turista, ktorý nevládze už pri výstupe na Slavín. No nič.. mesiac som sa psychicky pripravovala na asi najľahšiu túru v Nízkych Tatrách (ktorá s načasovaním pre nemecké dôchodkyne trvá 2hod) laugh

Deň D

O 8.00 vyrážame z Bratislavy. Ja, Martin, Lenka, Zuzka a Danka. Cestou vyzdvihneme Sisu a Katku a o 12.00 sme na mieste. Začíname. Prvých 15 min. v pohode. Vravím si, že keby to takto bolo až do konca, tak to aj zvládnem (išli sme skoro po rovine) laugh V tom ma baby ubezpečili, že to bola najľahšia časť. Nieee. Ďalšiu pol hodinu som v duchu nadávala na všetko a všetkých, najčastejšie slová boli „neznášam turistiku!“ Okrem toho skialpinista z jednej strany, skialpinista z druhej strany, človek nevie kam sa má skôr uhnúť, za nimi pani na igelitke, ďalšia pani na kabelke... WTF

/na druhý deň som to pochopila/

Ok, po pol hodine ma to prešlo a vďaka šmykľavému snehu bola celkom sranda (Zuzku chcel dokonca zachraňovať "Panda man" ale nedala sa... No nič, láska z toho nebude) ale posledných 15 min som stála asi po každých 2 metroch. Už aby sme boli hore...

SME HORE! Teda na Chate M. R. Štefánika.

Zima bola taká...                             Fúkalo asi takto...

Ale inak v pohode.

Výhľad na jednu stranu...

Výhľad na druhú stranu...

Nasledujúci deň sme s babami niečo pofotili a vymysleli „prechádzku“ na Ďumbier.

Tú som až do konca nedala, lebo mi to liezlo na nervy laugh tak som zostala pri kamzíkoch. Pofotila výhľady a šuchtala sa pomaly dole.

Poobede vyrážame na zostup alebo skôr na zošmyk. Už mi bolo jasné, prečo sme včera stretávali ľudí „sánkujúcich sa“ na kadečom. Keďže sneh bol mierne šmykľavý, aj poniektorí z nás si vyrobili žlté Billa heute sane laugh

Po hodine sme dole... v topánkach nám čľapkali plesá, takže sme cestu naspäť absolvovali v papučkách (a zistili sme, že šoférovať sa dá aj v šľapkách). Neviem prečo na nás ľudia na benzínke tak divne pozerali... ako keby nikdy nevideli obuté ružové ponožky so sobmi a šľapky laugh





© 2007-2019 by Janne, supported by Drugi & All4Net